Prvá pomoc pri ohrození ivota
Autor: eMKa Slovensko <emkask@lanosclub.com>,
Téma: CLANOK,
Zdroj: http://www.referaty.sk, Vydáno dne: 09. 10. 2004
Stručný popis ako pomôc pri niektorých zraneniach.
Zastavenie dýchania:
Dýchanie sa môe zastavi z týchto príčin:
- pri vánom poranení dýchacích orgánov [pžúca, hrudník], pričom prvá pomoc nebýva úspená
- pri zásahu do hlavy, keď prechodne alebo trvale ochrnie mozgové ústredie, ktoré riadi dýchanie, pretoe sa nepokodia
dýchacie orgány, mono pomocou umelého dýchania obnovi činnos mozgového ústredia a tým aj dýchania,
- pri upchatí dýchacích ciest [ústa, nos, nosohltan, hlasivková trbina] slinami, krvou, zubnou protézou, u bezvedomého
pri polohe na chrbte skĺznutým jazykom a pod., pričom ani mozgové ústredie ani dýchacie orgány nie sú pokodené,
take po uvožnení dýchacích ciest môe ranený zača aj sám od seba dýcha,
- zastavením činnosti srdca.
Zastavenie dýchania z akejkožvek príčiny znamená vdy bezprostredné ohrozenie ivota, počas jednej minúty sa toti
zastaví aj činnos srdca, take sa kyslík nedostáva k bunkám, tkanivám a orgánom, čím sa mozgové bunky vežmi rýchlo
pokodzujú a v priebehu 3 4 minút odumrú, take nastane smr. Postihnutému mono ete zachráni ivot,
ak mu do 3 4 minút uvožníme dýchacie cesty a dáme umelé dýchanie z pžúc do pžúc. Aj keď je po tomto čase
záchrana ivota nepravdepodobná, je naou morálnou povinnosou pokúsi sa o ňu, pretoe niekedy môe by úspená.
Aby sme zbytočne nestrácali drahocenný čas zisovaním, či postihnutý dýcha alebo nie, musíme postupova tak,
akoby nedýchal, t. j. okamite na mieste nehody mu zakloníme hlavu dozadu a pritlačíme sánku k čežusti,
prípadne mu niekožkokrát vdýchneme do nosa. Potom ho urýchlene prenesieme na bezpečné miesto,
pričom hlava musí by neustále v záklone, poloíme ho na zem a pokračujeme v umelom dýchaní, prípadne urobíme aj masá srdca,
kým nezačne sám pravidelne dýcha. Prevoz do nemocnice je aj po obnovení dýchania nevyhnutný.
Technika uvožňovania dýchacích ciest:
Postihnutému rýchlo otočíme hlavu nabok, omotáme si vreckovku okolo ukazováka, ktorým po otvorení úst vyčistíme
ústa od slín, krvi a pod. Cudzie telesá [zubnú protézu, sklo a pod.] mu z úst odstránime.
Nos urobíme priechodným tak, e dvoma prstami vytlačíme jeho obsah.
Nosohltan uvožníme od skĺznutia jazyka tak, e jednu ruku poloíme na vlasatú čas hlavy nad čelom, druhú pod
bradu a čo najviac mu zakloníme hlavu dozadu, pričom mu pritlačíme sánku [bradu] k čežusti.
Tento záklon hlavy je jeden z najdôleitejích úkonov pri obnovovaní dýchania, preto ho nikdy nemono vynecha.
Včas urobený záklon hlavy môe neraz aj bez umelého dýchania zachráni postihnutému ivot.
Technika umelého dýchania z úst do úst:
Postihnutému zakloníme hlavu dozadu, ale tak, aby sme nepritlačili jeho k čežusti, lebo musí ma ústa otvorené.
Uchopíme mu sánku a aháme ju dopredu. Prstami druhej ruky mu stláčame z bokov nozdry, aby mu vdychovaný vzduch neunikal nosom.
Potom hlboko do seba vdýchneme, napúlime si pery, priloíme ich vzduchotesne okolo jeho úst a vdýchneme.
Po úspenom vdychu otočíme svoju hlavu k jeho hrudníku a uvožníme mu nos, aby mohol žahie a rýchlejie vydýchnu.
Keď vydýchol, vdýchneme znova do seba vzduch, stlačíme mu nozdry, otočíme svoju hlavu spä, priloíme svoje pery znova
okolo jeho úst a znova doň vdýchneme. Celý proces opakujeme, a kým postihnutý začne dýcha sám.